No povedzte, keď vidíte takúto fotografiu, nepoviete "Ooooooooooo"? Nie vždy sa deti do objektívu usmievajú. A nie je to tým škaredým fúzatým ujom za aparátom. Aspoň dúfam.. ;). Osobne mám emócie na fotkách veľmi rád. Malý človiečik plače veľa. A neplače len keď sa mu niečo nepáči. Plač používa ako spôsob komunikácie. Plač by preto nemal vôbec narušiť priebeh fotografovania ako niečo "nefotiteľné". Práve naopak. Treba sa snažiť zachytiť aj takéto "srdcervúce" scény. Keď vyrastie, určite z nich bude mať radosť.
A po veľkom plači zväčša prídu veľké zaslzené oči. Buďme na ne pripravení, pretože sú úžasné. Pri takom pohľade sú všetky svetské problémy márne, všakže?