Nikdy nehovor nikdy. A rovno 3 krát!

 

Veci sa menia. Dokonca šialenou rýchlosťou. Technológie idú vpred a s nimi sa mení aj naše vnímanie sveta. To moje fotografické, čo sa týka techniky, určite. Dnes trošku o ňom.

Po ročnom používaní a úplnom prechode na systém Fuji X som chcel napísať príspevok o tejto zmene. Žiaľ, alebo chvála bohu, takýchto článkov napísalo množstvo spokojných a spokojnejších kolegov. Ja by som sa už len opakoval. Napriek tomu som chcel trošku okomentovať môj prechod z "EOS" systému na "X" systém. Premýšľal som čo napísať bez toho, aby som len duplikoval informácie, ktorých je už plný internet. Prišlo to samo vtedy, keď som si nahlas pred samým sebou priznal, že ako fotograf robím a používam funkcie či technológie, nad ktorými som kedysi ohŕňal nos.

 

1. APS-C snímač

V máji 2011 som prešiel z APS-C na tzv. plný formát. Krátky článok o tom si môžete prečítať tu. Pokladal som to za obrovský krok. Krok, z ktorého niet návratu. "Kto raz vyskúšal "full frame", NIKDY sa nemôže v profi segmente vrátiť ku APS-C. Nikdy!" Menšia hĺbka ostrosti (prakticky), väčší dynamický rozsah a posunutá hranica použiteľnosti vyšších hodnôt ISO, to boli dôvody prečo som si myslel, že kapitola APS-C je jasne a pevne uzavretá. A ľaľa.. Ani to "vycúvanie" tak nebolelo. Práve naopak. Menší čip mi priniesol mnoho subjektívnych aj objektívnych výhod. V hraniciach žánrov, ktoré fotografujem, sa veľkosťou senzora (nielen fyzickým rozmerom...aj rozlíšením) necítim byť v žiadnom prípade obmedzený. Isto, za mnohé treba vďačiť novej technológii X-trans senzora. Technológie idú jednoducho vpred.

 

 

2. Výklopný displej + "live view" (živý náhľad)

Poznáte to: Ruky s fotoaparátom natiahnuté pred seba, pohľad uprený na displej aparátu a čakanie na príhodný okamžik. Presne tým sme sa na pohľad vždy odlišovali od "hobby fotografov". A keď prišli prvé zrkadlovky s výklopným či otočným displejom, to už sme sa chytali za hlavu. V časoch, keď som lektoroval začínajúcich fotonadšencov v už neexistujúcej fotoškole EduART, dohliadal som na to, aby som u týchto nadšencov vykorenil "amatérsky" neduh a vyžadoval som pri fotografovaní pohľad cez hľadáčik fotoaparátu. Len tam sa deje všetko v reálnom čase.  Keby som bol Igor Hnízdo, tak dostanú rovno trstenicou po oku :D. "Nikdy, vážne NIKDY nebudem fotografovať cez displej fotoaparátu." Toho som sa dokonca držal aj po prechode na bezzrkadlovku Fuji, ktorá mala "len" elektronický hľadáčik, čo je v podstate displej vo vnútri hľadáčika. To som dokázal akceptovať, keďže je jednak úžasný a jednak prináša fotografovi úžasnú výhodu. Na vonkajší displej? NIKDY! OK, tak sem-tam, keď to vyžaduje situácia.. OK, aktuálne valnú väčšinu času. Ten zbytok len nasilu akosi z nostalgie. Psychologické výhody fotografovania od pása poznali už naší otcovia a ich otcovia. Každý si pamätáme scénu s Flexaretom z kultových Černých barónov. Koniec váľania sa po zemi v slávnostnom oblečení, koniec strieľania na slepo z nadhľadov.

 

3. Detekcia tváre / očí

"Kdeže...NIKDY neklesnem tak HLBOKO, aby som používal tak prízemné vymoženosti amatérskych "point and shoot" fotoaparátov, ako je detekcia tváre." Čo čert nechcel, začal som sa s tým pohrávať. Netrvalo dlho a funkciu som povýšil na piedestrál tých, ktoré majú na fotoaparáte vlastné tlačítko. Napriek tomu, že nie je neomylná (o to ale zábavnejšia), postupne som sa naučil využívať ju v príhodných situáciách. Pri fotografovaní detí ju už pokladám za nenahraditeľnú. Minimalizuje počet neostrých fotografií s malou hĺbkou ostrosti na menej než 10%. To mi pri zrkadlovke nehrozilo.

 

Ako vidíte, veci sa menia rýchlejšie ako by sme snáď aj chceli. Čo príde zajtra? Budeme komerčne fotografovať iPhonmi? NIKDY!!!