Jeden fotoaparát, jeden objektív, čiernobiely režim...

 

Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou nafotografovať svadbu s minimom techniky. Obmedziť brašnu na jeden jediný fotoaparát a jeden jediný objektív. A teda nie objektív zoomový, ale s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Chcel som vedieť, či to je možné. Či sa dokážem obmedziť jednou jedinou perspektívou. Či budem vedieť vyrozprávať z tejto perspektívy relevantný príbeh. Chcel som vedieť, či by som to jednoducho "DAL". 

Aby to nebolo také jednoduché, zvolil som si ešte jeden handicap: rozhodol som sa fotografovať na film. Teda..nie tak úplne. Rozhodol som sa fotografovať v režime čiernobielej fotografie a do formátu JPG. Pár rokov dozadu som odovzdával jednu svadbu v škále sivej. Od vtedy som sa na to chcel ešte niekedy odhodlať. Popri tom som si chcel vyskúšať aj nejaké fičuriny nového fotoaparátu, čo som neskôr zistil, že bol krok vedľa a teda že žiadne automatické a poloautomatické funkcie sú mi nie súdené. Každopádne simulácia Fujifilm Neopan Acros mi robila celý deň skutočne radosť. Pekne to urobili chaloši japonskí.

Pre tých, ktorých to zaujíma: Fujifilm X-T2 s nasadeným 23/1,4 objektívom (síce obmedzenie, ale moje najobľúbenejšie ohnisko). Rozhodol som sa tiež, že nebudem používať žiadny blesk resp. prídavné svetlo. Tak teda dovoľte, aby som vám vyrozprával jeden goralský svadobný príbeh (pre tých, čo majú radšej pohyblivé obrázky, je v závere odkaz na zhudobnenú slideshow):

Za túto skvelú skúsenosť vďačím jednak Júlii, ktorej som mohol sekundovať ako druhý fotograf, liezť tak do záberov a zároveň tým aj na nervy, ako aj krásnemu mladému páru, Katke a Petrovi z Novoti, ktorí trpeli nielen dvoch kameramanov, ale aj dvoch fotografov. Bol to pre mňa super hodnotný zážitok.