Digitálna doba nám priniesla absolútne iný pohľad jej spotrebiteľov na naše remeslo. A následne tých, čo s ním bojujú a tých, čo vďaka nemu vyhrávajú. Rýchla doba, konzum a dostupnosť technológií. To sú veci, ktoré z mnohých nás urobili rytierov bojovníkov...rytierov s menom  Don Quijot. (Dnešný príspevok bude mať podstatne iný pomer fotografií a písaného slova, takže ak neradi čítate, radšej nepokračujte :).

Dnešným dňom pridávam na stránky k blogovým príspevkom možnosť písať komentára. Zatiaľ len v skúšobnej prevádzke - nemoderované. Verím a dúfam, že moderovanie nebude nutné. Ale som skeptický. V prípade, že chcete pridať komentár, môžte sa jednoducho autentifikovať pomocou najznámejších webových služieb či sociálnych sietí ako Facebook, GMail či MySpace, Yahoo, Twitter a podobne. Rozhodol som sa pre túto možnosť vzhľadom na ich rozšírenie a taktiež na zjednodušenie celého procesu.

S Marekom sme počas Letnej fotoškoly zablúdili aj do komory a oprášili sme staré spomienky na vôňu chemikálií. Bol to veľmi príjemný návrat do časov spred niekoľkých rokov. Čas od času vyfotím nejaký film, vyvolám ho, nastrihám, oskenujem a založím do archívu. Len tak, kvôli spomienkám. Teraz sme si ale zaspomínali aj na pozitívny proces. Vedomosti nám však nechýbali. Chýbala nám trpezlivosť dotiahnúť veci do úspešného konca... Sme asi obrazom svojej doby.