Po veľkom kroku a zmene ovzdušia sa konečne dostávam aj k foteniu ľudí, nielen interiérov a exteriérov realít :). Snáď sa to časom vyváži.

Jedno príjemné doobedie na Martinskom Medokyši. Kubko, ktorého sme fotili ešte v brušku, nám už takto vyrástol:

Posledné dni sa nám to tu priam hemží vyfešákovanými deťmi. S akčným Dominikom mal plné ruky práce celý náš team. Našťastie nedošlo k žiadnej ujme na zdraví ani na majetku :). Jablko malo nad naším malým modelom priam magickú moc.

Dnes som skočil pozrieť moju týždňovú neterku. Podobá sa na ocka, na maminku...aj na zemiak :D.

Pri deťoch človek najlepšie vidí, ako ten čas letí. Štvrté fotenie s tretím nasledovníkom svojho mena, Ivanom a jeho rodičmi. Malý zvedavý človiečik s úžasnou mimikou a hlbokými tmavými očami. Akosik som mal chuť na čiernobielku, takže dnes v BW prevedení:

Včera neskoro večer sme tlačili fotky o 106. A keďže tlačiareň je pomalšia ako my a zákazníčka prišla v sprievode krásnej princeznej, náležite som to využil a strávil s ňou pár minút v ateliéri. Živé striebro sa nám našťastie podarilo na pár záberov udržať na mieste. Nedá sa to však povedať o uchu drevenej žirafy :D

Pár fotografií k článku v aktuálnom čisle časopisu "Mama a ja":

Už dávno som sa pri fotení tak dobre nenasmial. Maťko je naozaj rodený herec a fotí sa úžasne.

No povedzte, keď vidíte takúto fotografiu, nepoviete "Ooooooooooo"? Nie vždy sa deti do objektívu usmievajú. A nie je to tým škaredým fúzatým ujom za aparátom. Aspoň dúfam.. ;). Osobne mám emócie na fotkách veľmi rád. Malý človiečik plače veľa. A neplače len keď sa mu niečo nepáči. Plač používa ako spôsob komunikácie. Plač by preto nemal vôbec narušiť priebeh fotografovania ako niečo "nefotiteľné". Práve naopak. Treba sa snažiť zachytiť aj takéto "srdcervúce" scény. Keď vyrastie, určite z nich bude mať radosť. 

Aby som trošku oživil aktuality na mojej domovskej stránke, rozhodol som sa odpublikovať pár fotografií zo skvelého púpavového fotenia. Zohratí súrodenci so super maminkou pricestovali za fotením mnoho kilometrov. Teším sa zo zážitku, z nálady a v konečnom dôsledku aj z fotografií.

Je to niečo vyše roka, čo som fotografoval Tamarku keď začala dvíhať hlávku. Teraz nás v pekný letný deň poriadne popreháňala po lúke. Takže dnešný farebný príspevok na titulku, krásna mladá rodinka v krásny slnenčný podvečer: