Medzi amatérskymi, či skôr "hobby" fotografmi (keďže označenie "amatér" nepoužívam rád) panuje chýr, že tiene v portrétnej fotografii sú niečo ako ôsmy smrteľný hriech. Ja sa často snažím dokázať opak. Svietiť mäkkým svetlom je pomerne jednoduché. Fotografovaný sa môže hýbať ako chce, vždy je korektne nasvietený. Jeden obrí softbox a o "zázrak" je postarané. Naopak, pri fotení tvrdým svetlom, musíte modelku dokonale nasmerovať rovnako ako aj osvetlenie. Pri každom, čo i len minimálnom pohybe, sa svetelný efekt mení. Takéto svetlo vás však môže odmeniť zaujímavou svetelnou náladou a "inými" fotkami. No a napokon, takto vyzerá jedno tvrdé svetlo z mojej dielne. Martinke ďakujem za trpezlivosť.
