Fotografi, nepredávajme polotovar!

Posledné Vianoce sme dostali od našich spoločných známich úžasný "home-made" darček, respektíve set darčekov - výrobkov tradičnej domácej kuchyne. My sme, zhodou okolností, mali tiež vymyslený a pripravený originálny darček: Keďže som im fotografoval pred niekoľkými rokmi svadbu, mám neustále v archíve ich fotografie. Vedeli sme, že oni sami sa k vytvoreniu svadobného albumu ešte nedostali a to bola voda na mlyn nášho plánu. Pamätám si z detstva, že nie všetky fotografie (keďže sme ich mali pomerne hodne) končili v albumoch. Druhý spôsob ich "skladovania" boli pôvodné krabičky od fotografických papierov. Takto uložené fotografie si pamätám aj u starých rodičov. A tak mi v hlave skrsol zaujímavý nápad. Čo tak nerobiť klasický fotoalbum, ale podarovať fotografie voľne poukladané tak, aby ste si ich pri prezeraní mohli jednoducho podávať z rúk do rúk. Kúpili sme peknú jemne vzorovanú kartónovú krabičku rozmeru približne 13 x 18 centimetrov. Osobne veľmi inklinujem k starým a starožitným veciam. Rovnako sa mi páčia staré barytové fotografie, ktoré si s naozaj "gurmánskym" pôžitkom dokážem prezerať. Aj preto som sa svojho času začal venovať klasickým starým technikám výroby fotografií a následne z nedostatku času som skončil pri čo najvernejšej digitálnej simulácii výroby takýchto fotiek. Z toho dôvodu som pri výrobe siahol po nádherne vyzerajúcom tradičnom barytovom fotopapieri - Ilford Galerie Gold Fibre Silk. Fotografie vytlačené na tomto materiáli na vás naozaj dýchajú časom. Ale to už zachádzam do prílišných detailov prvej iskierky ktorá vo mne skrsla a postupne tlela až do predminulého týždňa, kedy prišiel druhý dôvod, prečo som sa rozhodol o tejto téme napísať pár slov aj v mojom blogu.

Pred dvoma týždňami ma totiž navštívila v štúdiu zákazníčka, ktorá potrebovala zdigitalizovať a následne zreštaurovať staršie fotografie. Vždy sa potesím takýmto stretnutiam, pretože so sebou nesú zaujímavé príbehy. Ale to už opäť odbáčam. Fotografie, ktoré som mal digitalizovať a reštavrovať boli zväčša pomerne staršieho dáta a pochádzali z Japonska. To, čo ma však na nich najviac zaujalo, bola ich nádherná a napriek tomu jednoduchá adjustáž. Jednalo sa hlavne o portréty či skupinové fotografie. Žáner, ktorý v danom veku fotografie bol asi najviac preferovaný. Časť väčších fotografií bola vo forme kartónových dosiek s logom štúdia a vo vnútri pekne zapaspartovaná do klasicky šikmo rezanej pasparty a následne prekrytá priesvitkou. Zaozaj krásny kus remeselnej práce.

Áno, poctivá remeselčina finálneho produktu, to je to, čo chýba dnešnej pretechnizovanej a premegapixlovanej fotografii. Kus dobre odvedenej manuálnej práce. To je možno to, čo dokáže nášho zákazníka presvedčiť, že neplatí len za stláčanie spúšte. Že fotograf nie je len predĺžená ruka zákazníka s drahou technikou, ale že je to remeselník ovládajúci nielen tajomstvo zachytenia pravého momentu či vypočítania správnej expozície, ale remeselník, ktorý dokáže polotovar svojej služby dotiahnúť do formy vkusného výrobku z ktorého bude každý divák nadšený.

Často naše printové štúdio navštívia zákazníci, ktorí priznávajú, že to je práve prvý krát čo si dávajú robiť papierové fotografie. A ja vtedy naozaj žasnem. A to nehovorím o dvojmesačných majiteľoch digitálnej zrkadlovky, ale o slušne vyfotených entuziastických fotoamatéroch. Na čo sú im všetky tie megapixely? Všetky bitové hĺbky či dynamické rozsahy. Na to, aby svoje fotografie prezentovali na vypečenom displeji služobných notebookov? Je to úžasný, no na druhú stranu desivý paradox dnešnej doby.

Týmto by som asi chcel apelovať na komerčne pôsobiacich fotografov. Nájdite si svoju vlastnú cestu od digitálnych súborov k papierovej fotografii. Možností je dnes neúrekom. A to je ďaľší paradox: Možností je podstatne viac a cesta k nim oveľa jednoduchšia. Od vlastnej domácej tlačiarne, cez všadeprítopné minilaby až po profesionálne printové štúdiá vyrábajúce fotografie archívej kvality. Nájdite si cestu ako zákazníkom nepredávať len službu ale aj finálny výrobok. Nájdite si uspokojivú cestu k papierovej fotografii atribútov ktoré spĺňajú všetky vaše požiadavky. Nenechávajte svojich zákazníkov vyrábať si fotografie v drogériách. Ukážte im ako má fotografia vyzerať podľa vašich predstáv. Tak, aby naozaj využila potenciál profesionálnej techniky a kvalitnej optiky. A čo vy? Odovzdávate skutočné fotografie alebo len nosič s digitálnymi dátami?

P.S.: V blízkej budúcnosti by som chcel priniesť v blogu pár ukážok toho, ako je možné odovzdať profesionálne vytvorené svadobné fotografie, či jednoducho prezentovať svoju prácu pred zákazníkom.